
Výskum
Najjednoduchšie riešenia sú niekedy tie najlepšie. Napríklad pomocou nášho dotazníka Lumina Spark meriame introverziu a extroverziu osobitne. Možno budete prekvapení, ale robí to len málo nástrojov.
My v spoločnosti Lumina Learning vnímame meranie oboch koncov pozitívne, pretože sa tým eliminuje riziko predsudkov, s ktorými pracujú iné nástroje.
My v spoločnosti Lumina Learning vnímame meranie oboch koncov pozitívne, pretože sa tým eliminuje riziko predsudkov, s ktorými pracujú iné nástroje.

The Evolution of Lumina Learning

Jungova teória osobnosti (1921) výrazne zdokonalila teóriu štyroch typov temperamentu a organizácie ju desaťročia využívali ako praktický model pre zvyšovanie sebapoznania. Podobne ako Gréci, aj Jung identifikoval faktor introverzie a extroverzie a pridal ďalšie dva faktory, ktoré nazval cítenie/myslenie a intuícia/vnímanie.
Jeho práca však vychádzala z prípadových štúdií a neoficiálnych pozorovaní, a nie zo štatistickej analýzy. Jungovi patrí najväčšia zásluha za to, že vo svojej teórii (1921) správne identifikoval tri faktory Veľkej päťky (Big5), čo sa neskôr potvrdilo a používa sa dodnes. Lumina Spark ich nazýva introverzia/extroverzia, zameranie na ľudí/zameranie na výsledok a vnímanie situácie ako celku/pragmatickosť.
Jeho práca však vychádzala z prípadových štúdií a neoficiálnych pozorovaní, a nie zo štatistickej analýzy. Jungovi patrí najväčšia zásluha za to, že vo svojej teórii (1921) správne identifikoval tri faktory Veľkej päťky (Big5), čo sa neskôr potvrdilo a používa sa dodnes. Lumina Spark ich nazýva introverzia/extroverzia, zameranie na ľudí/zameranie na výsledok a vnímanie situácie ako celku/pragmatickosť.

Fiske concluded that five factors could account for the variances in human personality, although Eysenck advocated three factors, and Ashton advocates six factors.Allport a Odbert pri svojej snahe nájsť základné zložky osobnosti vytvorili v roku 1936 zdroj, ktorý obsahoval viac ako 4 500 slov. V 40-tych rokoch 20. storočia v tejto tendencii pokračoval Raymond Cattell, ktorý prišiel so záverom, že osobnosť človeka definuje 16 faktorov. Fiske (1949) Cattellovu analýzu neskôr vyvrátil a našiel v nej chyby. Podľa neho môže vysvetľovať odlišnosti v osobnosti človeka päť faktorov, aj keď Eysenck je zástancom troch a Ashton šiestich faktorov.
Napriek tomu sa táto práca posunula ďalej až v 50-tych rokoch, a to vďaka Tupesovi a Christalovi, keď sa oficiálne zrodila prvá verzia modelu Veľkej päťky (Big5). Ich prácu v roku 1963 prevzal Norman a pomaly sa začala cesta modelu Big5 smerom k systematike výskumu osobnosti, ktorú uznala aj akademická obec.
Napriek tomu sa táto práca posunula ďalej až v 50-tych rokoch, a to vďaka Tupesovi a Christalovi, keď sa oficiálne zrodila prvá verzia modelu Veľkej päťky (Big5). Ich prácu v roku 1963 prevzal Norman a pomaly sa začala cesta modelu Big5 smerom k systematike výskumu osobnosti, ktorú uznala aj akademická obec.

60-te a 70-te roky veľmi nepriali výskumu osobnosti, pretože behavioristi a iní akademici odmietali teóriu osobnosti (pozri Mischelove napadnutie teórie osobnostných čŕt, 1968). Mischelove výhrady však nemali takmer žiadny vplyv na svet obchodu, ktorý razantne napredoval a v praxi sa často využíval populárny jungovský prístup. V obchode vždy oveľa viac platí to, čo funguje, než akýkoľvek, hoci aj najlepší, akademický prístup.
Myersová a Briggsová prevzali Jungov model troch faktorov a pridali ďalší, čo už boli štyri z Veľkej päťky. Nezávisle na nich objavili Digman a DeYoung dva faktory vyššieho stupňa, ktoré zjednodušili Big5 na dve oblasti. Musek pomerne sporne vtesnal všetkých päť faktorov to jedného všeobecného faktoru osobnosti. Akademicky zaujímavý model "Big One" (Veľká jednotka) však v praxi nenašiel uplatnenie. Tento výskum poukazuje na to, že akademické smerovanie ustúpilo skúmaniu osobnosti a vyvrátilo Mischelove obavy z "neúrodných" rokov.
Myersová a Briggsová prevzali Jungov model troch faktorov a pridali ďalší, čo už boli štyri z Veľkej päťky. Nezávisle na nich objavili Digman a DeYoung dva faktory vyššieho stupňa, ktoré zjednodušili Big5 na dve oblasti. Musek pomerne sporne vtesnal všetkých päť faktorov to jedného všeobecného faktoru osobnosti. Akademicky zaujímavý model "Big One" (Veľká jednotka) však v praxi nenašiel uplatnenie. Tento výskum poukazuje na to, že akademické smerovanie ustúpilo skúmaniu osobnosti a vyvrátilo Mischelove obavy z "neúrodných" rokov.

V 80-tych a 90-tych rokoch sa Veľká päťka stala voľbou akademikov, na čele s modelom Costu a McCraea (1992).Costa a McCrae vytvorili pomocou modelu Veľkej päťky zlatý štandard pre akademický výskum. Program Lumina Spark vznikol, aby sa spojilo to najlepšie z praxe z Veľkej päťky a Jungovho modelu a uplatnilo sa pri výbere a rozvoji v organizáciách.
Cieľom programu Lumina Spark je najmä zachovať výhody vytvorené jungovským prístupom vo vyrovnanom hodnotení oboch strán polarity bez sklonov k zaraďovaniu k určitým typom (nechtiac odstrániť to dobré). Lumina Spark sa zakladá na empirickom výskume modelu Veľkej päťky, no zároveň ponúka pohľad z jungovskej perspektívy, vďaka čomu je možné komplexne pochopiť osobnosť človeka. V roku 2009 sa model Lumina Spark stal súčasťou revolučnej platformy Lumina Learning založenej na cloude a sprístupnil inovatívne digitálne riešenia klientom na celom svete.
Cieľom programu Lumina Spark je najmä zachovať výhody vytvorené jungovským prístupom vo vyrovnanom hodnotení oboch strán polarity bez sklonov k zaraďovaniu k určitým typom (nechtiac odstrániť to dobré). Lumina Spark sa zakladá na empirickom výskume modelu Veľkej päťky, no zároveň ponúka pohľad z jungovskej perspektívy, vďaka čomu je možné komplexne pochopiť osobnosť človeka. V roku 2009 sa model Lumina Spark stal súčasťou revolučnej platformy Lumina Learning založenej na cloude a sprístupnil inovatívne digitálne riešenia klientom na celom svete.