Výskum

Najjednoduchšie riešenia sú niekedy tie najlepšie. Napríklad pomocou nášho dotazníka Lumina Spark meriame introverziu a extroverziu osobitne. Možno budete prekvapení, ale robí to len málo nástrojov.

My v spoločnosti Lumina Learning vnímame meranie oboch koncov pozitívne, pretože sa tým eliminuje riziko predsudkov, s ktorými pracujú iné nástroje.

Vývoj spoločnosti Lumina Learning

Práve z Grécka pochádza teória o temperamente, podľa ktorej existujú štyri typy ľudí - flegmatici, melancholici, sangvinici a cholerici. V tej dobe išlo o najmodernejšiu teóriu osobnosti, ktorá sa zakladala na vtedajších poznatkoch Grékov, avšak viac na poznatkoch o tele ako o mysli.

Keď sa obzrieme späť, Eysenck dokázal, že Gréci správne identifikovali dva faktory, ktoré boli neskôr empiricky overené vo Veľkej päťke (Big5). Lumina Spark nazýva tieto dva faktory introverzia/extroverzia a reaktory risku/reaktory odmeny.
Jungova teória osobnosti (1921) výrazne zdokonalila teóriu štyroch typov temperamentu a organizácie ju desaťročia využívali ako praktický model pre zvyšovanie sebapoznania. Podobne ako Gréci, aj Jung identifikoval faktor introverzie a extroverzie a pridal ďalšie dva faktory, ktoré nazval cítenie/myslenie a intuícia/vnímanie.

Jeho práca však vychádzala z prípadových štúdií a neoficiálnych pozorovaní, a nie zo štatistickej analýzy. Jungovi patrí najväčšia zásluha za to, že vo svojej teórii (1921) správne identifikoval tri faktory Veľkej päťky (Big5). Lumina Spark ich nazýva introverzia/extroverzia, zameranie na ľudí/zameranie na výsledok a vnímanie situácie ako celku/pragmatickosť.
V roku 1936 vytvorili Allport a Odbert zoznam viac ako 4 500 slov popisujúcich osobnosť. V 40. rokoch 20. storočia na nich nadviazal Raymond Cattell a pomenoval 16 faktorov, ktoré definujú osobnosť človeka. Fiske (1949) neskôr túto teóriu vyvrátil a našiel v Cattellovej analýze nedostatky. Fiske prišiel k záveru, že za rozdiely v osobnostiach je zodpovedných päť faktorov, Eysenck však uvádzal tri faktory a Ashton šesť.

Až v 50. rokoch 20. storočia však vznikla prvá oficiálna verzia modelu Veľkej päťky (Big5) na základe práce Tupesa a Christala. Ich prácu kopíroval Norman v roku 1963 a model Veľkej päťky sa onedlho stal uznávanou taxonómiou pre akademikov skúmajúcich osobnosť.
60. a 70. roky veľmi nepriali výskumu osobnosti, pretože behavioristi a iní akademici odmietali teóriu osobnosti (pozri Mischelove napadnutie teórie osobnostných čŕt, 1968). Mischelove výhrady však nemali takmer žiadny vplyv na svet obchodu, ktorý razantne napredoval a v praxi sa často využíval populárny jungovský prístup. Podnikanie sa vždy viac zaujímalo o to, „čo funguje“, než o to, aký je najlepší akademický prístup!

Myers a Briggs prevzali Jungov model troch faktorov a pridali ďalší, čím pokryli už 4 faktory z Veľkej päťky (Big5). Nezávisle na nich objavili Digman a DeYoung dva faktory vyššieho stupňa, ktoré zjednodušili Big5 na dve oblasti. Musek pomerne sporne vtesnal všetkých päť faktorov do jedného všeobecného faktoru osobnosti. Akademicky zaujímavý model "Big One" (Veľká jednotka) však v praxi nenašiel uplatnenie. Tento výskum poukazuje na to, že akademické smerovanie ustúpilo skúmaniu osobnosti a vyvrátilo Mischelove obavy z "neúrodných" 60. rokov.
V 80. a 90. rokoch sa Veľká päťka (Big5) stala voľbou akademikov, na čele s modelom Costu a McCraea (1992). Costa a McCrae vytvorili pomocou modelu Veľkej päťky zlatý štandard pre akademický výskum. Program Lumina Spark vznikol, aby sa spojilo to najlepšie z praxe z Veľkej päťky a Jungovho modelu a uplatnilo sa pri výbere a rozvoji v organizáciách.

Cieľom programu Lumina Spark je najmä zachovať výhody vytvorené jungovským prístupom vo vyrovnanom hodnotení oboch strán polarity bez sklonov k zaraďovaniu k určitým typom (nechtiac odstrániť to dobré). Lumina Spark sa zakladá na empirickom výskume modelu Veľkej päťky, no zároveň ponúka pohľad z jungovskej perspektívy, vďaka čomu je možné komplexne pochopiť osobnosť človeka. V roku 2009 sa model Lumina Spark stal súčasťou revolučnej platformy Lumina Learning založenej na cloude a sprístupnil inovatívne digitálne riešenia klientom na celom svete.

Bez "núteného výberu"

Dotazník Lumina Spark je jedinečný v tom, že dokáže zmerať obidva konce každej polarity individuálne. Len pre porovnanie, väčšina jungovských nástrojov sa vás opýta: "Chodíte rád/rada na párty, alebo radšej zostanete doma a prečítate si knihu"? Tento "nútený výber" znamená, že respondent sa musí jednoznačne označiť za extroverta (chodí na párty) alebo introverta (číta knihy). Takýto výber je vlastne nesprávny.

Lumina Spark od ľudí nechce, aby si vyberali nesprávne. Ku každému pojmu z oboch koncov polarity je priradená samostatná otázka. Respondenti môžu pri svojom výbere zvoliť možnosť, že radi chodia na párty, a zároveň radi čítajú knihy (alebo ani jedno). Umožňuje to päťbodová Likertova škála, ktorá respondentovi ponúka viac možností pre odpoveď, aby svoj postoj mohol vyjadriť presne a výstižne.

Celá osobnosť, po celý čas

Keď pracujete v organizáciách, ktorých cieľom je pomôcť ľuďom rozvíjať sa, zistíte, že existuje mnoho výskumov, ktoré dokazujú, že schopnosť rozvíjať a integrovať oba konce polarity je veľmi prospešná. Lumina Learning pomáha jednotlivcom, aby dokázali skĺbiť svoje zručnosti s motiváciou orientovanou na výsledok.

Na základe merania 3 typov osobnosti (prirodzená, každodenná a prehnaná) vytvorí Lumina Learning ucelený portrét vašej osobnosti, ktorý odhalí vašu osobnosť komplexne a bez potreby ďalších testov a modelov.

Namiesto merania iba jedného konca polarity v každodennom režime a opačného konca v prehnanom režime, meria Lumina Learning všetky tri osobnosti na oboch koncoch polarity - celá vaša osobnosť, po celý čas

Pozrieť globálnu sieť

Lumina Learning je globálna sieť skúsených expertov a certifikovaných konzultantov vo viac ako 40 krajinách sveta.

Porovnanie faktorov podľa Junga, Veľkej päťky & Lumina

Jung / 4 kritériá Big 5 - Veľká päťka / 5 kritérií Lumina Spark / 10 kritérií
Introvert ALEBO Extrovert / I alebo E Extroverzia / E+ až E- Extroverzia E+ / Introverzia E-
Cítenie ALEBO Myslenie / C alebo M Prívetivosť / P+ až P- Orientovaný na ľudí A+ / Orientovaný na výsledok A-
Intuitívny ALEBO Zmyslový / I alebo Z Otvorený skúsenostiam / 0+ až 0- Vnímanie situácie ako celku O+ / Pragmatickosť O-
Posudzovanie ALEBO Vnímanie / P alebo V Svedomitosť / S+ až S- Poháňaný disciplínou C+ / Poháňaný inšpiráciou C-
Bežne sa nemeria Neuroticizmus / N+ až N- Reaktor risku N+ / Reaktor odmeny N-

Jung vs. Lumina Spark

V ľavom stĺpci sa nachádza Jungova typológia, ktorá sa využívala niekoľko desaťročí. Do pravého stĺpca sme pre porovnanie umiestnili rozdelenie podľa Veľkej päťky a Lumina Spark.
Typológia podľa Junga Lumina Spark / Big5 Najnovší empirický výskum
Na definovanie osobnosti možno použiť celkovo štyri faktory. Tieto štyri faktory sú "bimodálne", pričom jedinec musí byť na jednom konci polarity, t. j. musí byť buď introvert, alebo extrovert (a nemôže byť oboje). Na definovanie osobnosti je potrebných celkovo päť faktorov (nie štyri). Týchto päť faktorov nie je "bimodálnych", ale tvoria "normálne" rozdelenie. Okrem toho modernejšie výskumy, ako napríklad Tettova "teória aktivácie čŕt", naznačujú, že jednotlivec môže mať v rôznych kontextoch kontrastné črty a vyvracajú tým prílišnú jednoduchosť typizácie. Lumina Spark predpokladá, že jednotlivec môže byť v rôznych situáciách introvertný aj extrovertný.
Každý zo štyroch faktorov má dve polarity.

Človek sa priradí k jednej z polarít naprieč štyrmi faktormi. Pre niektorých ľudí je toto priradenie jednoznačné a majú silnú tendenciu k jednej z polarít. Niektorí ľudia sa so svojim skóre však blížia k stredu a interpretovanie ich typu je zložitejšie.

Po tomto priradení je možné umiestniť každého jednotlivca do matrice 4 x 4 so 16 typmi osobnosti.
Každý z piatich faktorov má tzv. subfaktory, ktoré Lumina Learning označuje ako "kvality". Podľa dosiahnutého skóre sa človek môže umiestniť prakticky kdekoľvek v rámci škály a pojem "typ" ako ho opísal Jung, nie je empiricky opodstatnený.

Násilné priradenie k určitému typu v rámci škály má za následok, že sa naruší spoľahlivosť testovania/opätovného testovania šestnástich typov. Jednoducho povedané, je psychometricky neopodstatnené, ak človek odpovie na jednu z otázok v dotazníku inak a hneď je zaradený do iného typu.
Spomedzi štyroch funkcií - vnímanie, intuícia, myslenie a cítenie – neurčuje „dominantnú“ funkciu jej najvyššie skóre, ale výpočet založený na ďalšom faktore hodnotenia a vnímania.

Faktor hodnotenia a vnímania okrem toho určuje poradie ôsmych jungovských funkcií človeka (aj keď s nízkou empirickou podporou).
Určenie relatívnej intenzity piatich faktorov si nevyžaduje výpočty založené na hodnotení a posudzovaní nejakého skóre. Oveľa vhodnejší je jednoduchší prístup, ktorý skúma stupeň preferencií človeka pri určitom faktore na základe sily tohto skóre.

Okrem toho sa intenzita každej kvality Lumina Spark v každej z troch osobností meria priamo a bez potreby zložitých a ničím nepodložených domnienok o tom, v akom poradí sa rôzne kvality využívajú.